Moje úvahy o živote

[smilan]

Ako môže človek spoznať Stvoriteľa?


Najvyšší Pán všetkých svetov je človeku na jednej strane nesmierne vzdialený, avšak na druhej strane je mu zároveň nesmierne blízky.

Vzdialený je mu preto, lebo človek je tvorom, žijúcim v jeho stvorení. Tvorca osobne sa však nachádza vysoko nad svojim dielom stvorenia. Nachádza sa v nedosiahnuteľných výšinách, vzdialený stvoreniu a vo svojej skutočnej podstate navždy nepoznateľný a nepochopiteľný každému z jeho tvorov.

Z tohto dôvodu mali napríklad židia zakázané vytvárať si o ňom akúkoľvek predstavu, alebo obraz. Tento obraz a táto predstava by totiž, aj pri ich najlepšej vôli, museli byť nesmiernym znížením skutočnej veľkosti Božej, pretože by sa pohybovali iba v rámci ľudských duševných možností, v hraniciach ľudského vnímania a chápania. Človek však nebude nikdy schopný pochopiť skutočnú veľkosť a podstatu Boha! Je to totiž niečo, čo nesmierne vysoko presahuje jeho duševný obzor, jeho vedomie a chápanie.

A predsa je nám Pán všetkých svetov zároveň nesmierne blízko! Naše stvorenie totiž vzniklo z jeho Vôle! Z jeho Vôle vzniklo a jeho Vôľou je neustále udržiavané! No a táto Vôľa sa vo stvorení prejavuje dokonalými Zákonmi, prostredníctvom ktorých stvorenie vzniklo a funguje. Prejavuje sa Zákonmi stvorenia!

Celé stvorenie, či už jeho hmotná a viditeľná časť, alebo jeho nehmotná a voľným okom neviditeľná časť, všetko toto funguje na základe jednotných Zákonov stvorenia, reprezentujúcich Božiu Vôľu!

Stvoriteľ je teda pre človeka poznateľný iba sprostredkovanej podobe a to vo forme Zákona! Vo forme Zákonov stvorenia, ktoré pôsobia na všetkých tvorov každú minútu a každú sekundu. Všetko, čo sa vo stvorení deje, deje sa iba v rámci týchto Zákonov.

Povinnosťou ľudí, ako detí stvorenia, je poznávať tieto Zákony a naučiť sa žiť v súlade s nimi. Tieto Zákony, pochádzajúce od Stvoriteľa sú totiž dokonalé a ľuďom, ktorí ich poznávajú a prispôsobujú im svoj život môžu prinášať iba šťastie, radosť, spokojnosť a mier.

Ak však ľuďom trvalo chýba šťastie, radosť, spokojnosť a mier, nemôže to znamenať nič iného, ako skutočnosť, že nežijú podľa Zákonov stvorenia – podľa Zákonov Božích!

Stvoriteľ však nenechal svojich tvorov, žijúcich vo stvorení v tomto smere nevedomými a už približne pred 5000 rokmi im ukázal, ako majú správne myslieť, cítiť, hovoriť a jednať tak, aby bol celý ich život v súlade s jeho Vôľou. Za týmto účelom bolo ľudstvu sprostredkované Desatoro prikázaní a neskôr i učenie Ježiša Krista. Ak by ľudia podľa spomínaných zásad žili, už dávno by bolo na zemi iba šťastie, radosť a doslova rajské záhrady. Tieto zásady sa totiž nemali stať popudom k vzniku rôznych náboženstiev a duchovných smerov, ale mali byť ľuďmi chápané len a len ako praktický návod na život.

Žiaľ, ľudia sa ale domnievali a ešte doteraz sa domnievajú, že oni sami vedia všetko lepšie. Preto sa riadia iba svojim vlastným rozumom. Idú svojimi vlastnými cestami, tvoriac si svoje vlastné zákony, čoho dôsledkom je však iba utrpenie, bieda, úbohosť, bezduchosť, prázdnota, permanentné zlyhávanie celých spoločenských systémov a všeobecná skazenosť života, ktorý žijeme.

To, čo tento svet potrebuje ako soľ je poznanie skutočnej Vôle Božej! Čisté, vecné jasné a nenáboženské poznanie Vôle Najvyššieho a to bez nejakých bočných, zištných úmyslov, bez snahy vťahovať ľudí na základe tohto poznania do rôznych duchovných, alebo náboženských organizácií.

Tento svet potrebuje iba čisté, jasné a vecné poznanie Božej Vôle, ktorú by mali ľudia zohľadňovať vo svojom každodennom živote. To je úplne všetko! Nič viac netreba! Iba poznanie Božej Vôle a život podľa nej!

Keďže ale práve takéto čisté, jasné a nezištné poznanie svetu veľmi chýba, z tohto dôvodu vydalo Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti /http://www.pre-ludskost.sk/ útlu knižku s názvom „Zákony pre život na zemi“. V nej, v pôvodnej prostote a jednoduchosti môžu nájsť ľudia opäť jasný výklad Božej Vôle, ktorú je našou povinnosťou poznať a podľa nej žiť. Poznať ju a žiť podľa nej v bežnom živote práve tam, kde sa nachádzame a to bez akýchkoľvek ďalších postranných záväzkov. Nič viac a nič menej sa od nás zo Svetla neočakáva a nikdy neočakávalo. Všetko ostatné, čo bolo po celé stáročia k týmto dvom základným požiadavkám pridávané navyše, pridávali iba ľudia a to s rôznymi osobnými a neraz žiaľ, i zištnými zámermi, až sa napokon stalo, že to ľudské časom prekrylo onen prapôvodný a jediný základ, spočívajúci v nevyhnutnosti poznania a života podľa Božej Vôle.

Viac informácií o spomínanej knižke sa môžete dozvedieť na: http://ao-institut.cz/knihy/Zakony_.html

[smilan]

Príroda sa búri proti ľuďom!


Zoznam prírodných katastrof, ku ktorým došlo v priebehu niekoľkých augustových dní roku 2010: V Ruskej metropole Moskve sa následkom okolitých lesných požiarov prudko zhoršila kvalita ovzdušia. Oxid uhoľnatý vysoko prekračuje všetky normy. V jednej z moskovských kliník, kde priemerne denne zomiera 8 ľudí zomrelo za deň 60 ľudí. Márnice už kapacitne nestačia a preto v nich musia skladovať mŕtvoly v zvislej polohe.

Veľkými záplavami boli postihnuté severné Čechy, Poľsko a Nemecko. Hovorí sa o tisícročnej vode. Poľské mesto Bogatyň sa stalo synonymom skazy – bolo v ňom nenávratne zničených obrovské množstvo domov, mostov a ciest.

Záplavy v Pakistane si vyžiadali 1600 obetí. Milióny ľudí sa ocitli bez prístrešia. U tých čo prežili sa začínajú objavovať žalúdočné problémy, začína sa šíriť cholera a iné nákazlivé choroby, pretože ľudia sú nútení používať bahnom kontaminovanú vodu. Humanitárnu pomoc potrebuje 5 miliónov ľudí.

Záplavy v Číne si vyžiadali 700 obetí a veľké záplavy sú hlásené i z Indie. Na Sri Lanke došlo po intenzívnych dažďoch k veľkým zosuvom pôdy, ktoré mali za následok obete na životoch i značné materiálne škody.

K tomu môžme pripočítať i dianie na Slovensku, ktoré bolo doslova devastované záplavami, ľadovcom a veternými smršťami. Spomeňme záplavy na Hornej Nitre, konkrétne najmä v Handlovej a Prievidzi, ďalej záplavy v Martine a mnohé iné prírodné katastrofy po celom území Slovenska.

Vždy, pri podobných živelnom dianí sa zvykla situácia zľahčovať tvrdením, že záplavy, požiare, zemetrasenia, či iné prírodné nešťastia postihovali ľudstvo permanentne a od nepamäti. Je však naozaj normálne a bežné, že k takému veľkému počtu prírodných katastrof dochádza v tak krátkom časovom rozmedzí niekoľkých dní? Nedeje sa náhodou niečo mimoriadneho? Niečo, čo tu doteraz ešte nebolo?

Do určitého obdobia svojho vývoja žila ľudská civilizácia v relatívnej spätosti a v súlade s prírodou. V minulých časoch existovalo mnoho ľudí, ktorí práve pre svoju mimoriadnu spätosť s prírodou dokázali vidieť a vnímať bytosti prírody, starajúce sa o bezchybný chod veľkého prírodného diania. Rozprávky o vílach, rusalkách, elfoch, gnómoch, trpaslíkoch a podobne nie sú žiadnym výmyslom, ale reálnou skutočnosťou, ktorú mohli spomínaní ľudia celkom jasne vnímať. Všetky tieto bytosti možno súhrnne nazvať akousi skrytou inteligenciu prírody, ktorá vedome formuje a usmerňuje celé prírodné dianie.

Takýto, aspoň do určitej miery prirodzený vzťah medzi ľuďmi a prírodou pretrvával až do obdobia technickej revolúcie, čiže približne do začiatku 20. storočia. Potom došlo k prudkému nástupu technického rozvoja, ktorý so sebou priniesol množstvo negatív. Spomeňme iba tri najzásadnejšie:

1. Ničenie prírody
2. Postupné odtrhnutie ľudí od prírody
3. Vznik pýchy a domýšľavosti v takzvané neobmedzené ľudské možnosti

K bodu č.1:
Ľudia pri svojich technických vynálezoch zväčša nezohľadňovali a ešte aj dnes iba v minimálnej miere zohľadňujú ich škodlivý dopad na prírodu. Pre ľudí boli totiž vždy rozhodujúce úplne iné činitele a z nich samozrejme na prvom mieste peniaze.

Ak do obdobia začiatku technickej revolúcie bolo možné nazvať prírodu na našej planéte panenskou, je doslova desivé uvedomiť si, čo s ňou ľudstvo dokázalo urobiť za sto rokov. Je niečo obludného na tom, ako sme za takú krátku dobu zničili našu planétu. Tým, ktorí čo i len trošku uvažujú musí byť jasné, že spôsob takzvaného vedecko technického pokroku, aký sme praktizovali za posledných sto rokov nie je jednoducho trvalo udržateľný. Ak totiž budeme takto jednať aj v budúcnosti, z našej zeme urobíme neobývateľnú púšť.

K bodu č. 2:
Technický pokrok viedol k vzďaľovaniu sa ľudí od prírody. Viedol k budovaniu obrovských mestských aglomerácií, v ktorých sa žije v umelom prostredí. V umelom a neprirodzenom odtrhnutí od prírody.

Umelé a neprirodzené prostredie a spôsob života majú za následok umelý a neprirodzený spôsob myslenia, pretože človek si v mestách vybudoval určitú vlastnú realitu a v tejto realite je nútený žiť, myslieť a jednať.

Takzvaný moderný človek už však nemyslí normálne, čiže prirodzene! Už nesúznie s prírodným dianím, už za ním nevyciťuje pôsobenie skrytej, vedomej inteligencie, zosobnenej prírodnými bytosťami. Je mu to iba na smiech a tieto bytosti odsunul do ríše rozprávok.

Chudák „moderný“ človek však nechápe, že práve on sám je na smiech! Že on sám svojim „moderným“ spôsobom myslenia stratil schopnosť vnímať a vyciťovať tieto veci! Že u neho samotného došlo k zúženiu duševného obzoru a k poškodeniu zdravého spôsobu myslenia! Nechápe, že vysmievanie sa existencii prírodných bytostí svedčí o jeho vlastnom posune mimo realitu života a bytia!

K bodu č.3:
Skutočnosti, spomínané v dvoch predchádzajúcich bodoch mali za následok rozkvet ľudskej domýšľavosti, pýchy a až arogancie, s ktorou sa ľudstvo stavia proti prírode. Nátlakom a proti všetkým prirodzeným prírodným zákonitostiam si ľudstvo chce nasilu vynucovať splnenie svojej vlastnej vôle. Človek sa vo svojej pýche, arogancii a domýšľavosti dovoľuje stavať proti prírodným zákonom, ktoré však v konečnom dôsledku vždy budú a vždy zostanú silnejšími, ako on sám.

Výsledkom podobného jednania nemôže byť nič iného, ako tragédia! Pýcha totiž predchádza pád! A pád, veľký celosvetový pád modernej civilizácie je bodom, ku ktorému smerujeme vo svojom zúfalom odtrhnutí od prírody a vo svojej slepej a pyšnej domýšľavosti, ktorá nám to znemožňuje vnímať. Požiare, záplavy, zemetrasenia, veterné smršte a mnoho iných vecí svedčí o tom, že príroda sa začína stavať proti človeku. Áno, ľudstvo začína byť prírodným dianím tlačené ku okraju priepasti, ale ono sa vo svojej slepote a obmedzenosti pyšne chystá vykonať ďalšie, prevratné kroky vpred.

Ako zvrátiť tento nepriaznivý stav? Zmenu k lepšiemu je možné privodiť iba zmenou seba samého! Kto sa bude spoliehať na politikov a mocných tohto sveta, že to snáď oni urobia za nás, ten sa veľmi mýli! Oni, ako určitá spoločenská elita, sú akoby zosobnením všetkej ľudskej pýchy, namyslenosti a viery v ľudský rozum a práve z tohto dôvodu zostávajú hluchými a slepými.

Zmena môže prísť iba zdola a to tak, že precitnú ľudia – jednotlivci! Jednotlivci, ktorí svoje myslenie a cítenie, i všetko svoje konanie nasmerujú k pravým hodnotám: K túžbe po poznaní skutočného zmyslu vlastného bytia, ktoré nemá iba hmotný rozmer. K snahe o zachovávanie čistoty a ušľachtilosti svojho vnútorného života – čistoty a ušľachtilosti vlastného myslenia a cítenia, ale aj všetkého vonkajšieho jednania. K odstráneniu egoizmu, ktorý človeku zabraňuje, aby presiahol obmedzené hranice vlastného „ja“ a myslel na prospech iných viac, ako na svoj vlastný. K nahradeniu súčasného princípu bezohľadnej konkurencie vzájomnou pomocou a spoluprácou medzi ľuďmi. Toto sú teda princípy, na základe ktorých sa môže stať náš život zdravým a prirodzeným!

Jedine prostredníctvom nájdenia tejto prirodzenosti možno totiž nájsť spojenie s prírodou i stratenú úctu k nej. Potom budeme myslieť a konať v súlade s prírodným dianím, ako aj v súlade s jeho skrytou inteligenciou, ktorá nám bude pomáhať a podporovať nás v našom snažení.

Všetko, čo v súčasnosti dosiahla civilizácia takzvaného moderného veku bolo dosiahnuté zväčša na úkor prírody a v protichodnom pôsobení voči nej. A zdá sa nám to veľké a úžasné, i keď to nemôže mať dlhého trvania. Aké veľké a úžasné veci by však mohli ľudia dosiahnuť vo vedomej harmónii a spolupôsobení s prírodou a bytosťami v nej činnými? Až potom by nastal skutočný pokrok, o ktorom sa nám ešte teraz ani len nesníva.

M.Š. priaznivec stránky : http://ao-institut.cz/

[smilan]

Čo si musíme neodkladne uvedomiť?


Za posledné mesiace sa nielen v Európe, ale aj iných kontinentoch sveta udialo tak mnoho neočakávaných prírodných katastrof so zničujúcimi následkami, že zaskočili väčšinu ľudskej populácie. Spoločenská atmosféra je napätá. Lejaky sprevádzané prudkými nárazmi vetra a na druhej strane rozsiahle požiare pripravili milióny ľudí o základné istoty. Najhrozivejšia je pritom skutočnosť, že sa podobné katastrofy môžu vrátiť nielen v blízkej dobe, ale i kedykoľvek v budúcnosti a môžu pokračovať vo svojom pustošení aj na územiach, kde dosiaľ po stáročia vládol pokojný život. Potvrdzujú to vedecké výskumy, nakoľko dochádza k nadmernému globálnemu otepľovaniu Zeme, a práve tento hrozivý klimatický jav sa bude význame spolupodieľať na prudkých výkyvoch počasia.


Čo je v tejto pohnutej dobe skutočne podstatné si uvedomiť?

Najpodstatnejšie je uvedomiť si pravú príčinu vzniku katastrof. Teda že prírodné katastrofy majú priamu súvislosť s nízkou úrovňou ľudského myslenia , ktoré je prevažne sebeckého zamerania. Práve ľudské myšlienky sebeckého zamerania, ktoré sú mnohokrát tak bežné, že si ich už ani poriadne neuvedomujeme a nevnímame ich ako zlé, uvoľňujú do sveta obrovskú masu zneužitej energie , ktorá je spúšťacím mechanizmom prírodných katastrof.

Globálne oteplenie zemského povrchu, ktoré v týchto súvislostiach často spomíname, je len fyzikálnym spúšťacím mechanizmom , ktorý dáva neviditeľnej sile sebeckých ľudských myšlienok možnosť zodpovedajúceho uvoľnenia.

Pravá príčina katastrof nespočíva teda len v nedostatočných ekologických opatreniach u väčšiny ľudí, ale predovšetkým v ich myšlienkovom naladení.


Aký je pravý účel tohto deja?

Účelom tohto deja nie je spôsobovanie utrpenia ľuďom, ktorí sebecké myslenie pestujú, ale zákonitá samoregulácia diania vo Stvorení, ktorej cieľom je zachovanie života na Zemi.

V istom zmysle sa jedná o zákonitý dej akcie a reakcie, pri ktorom sa neviditeľné pnutie znehodnotenej energie sebeckých ľudských myšlienok uvoľňuje v podobe viditeľných následkov, ktoré nazývame živelné katastrofy.

Ľudské utrpenie vzniká následkom tejto samočinnej regulácie, nakoľko práve človek je pôvodcom sebeckého myslenia.


Kadiaľ vedie cesta k zlepšeniu tohto stavu?

Cesta k zlepšeniu súčasného stavu vedie cez skutočné duševné precitnutie väčšiny ľudí, ktorí dnes pestujú sebecké myšlienky.

Toto precitnutie bude mať za následok, že sa väčšina ľudí začne viac zaoberať tým, ako zo seba dávať dobro , než jednostranne požadovať a brať . Dávanie sa však nebude vzťahovať výlučne na materiálnu oblasť. Skutočne dávať možno i duševné hodnoty ako je napríklad radosť, nádej, pochopenie, trpezlivosť, či obetavosť v utrpení.

Toto dávanie seba bude tým najpodstatnejším bodom obratu.

Politická, náboženská či národnostná príslušnosť nebude pritom podstatná.

Precitnutie, ktoré by dokázalo uskutočniť túto veľmi dôležitú zmenu v prístupe človeka k životu však podľa všetkých ukazovateľov bude môcť privodiť len prežívanie najťažšieho utrpenia . Žiaľ, utrpenie sa zrejme stane jedinou možnou cestou k premene ľudstva k lepšiemu, a preto hromadiace sa živelné katastrofy budú musieť byť pokorne prijaté ako súčasť obrodenia ľudí na Zemi .


Čo je nevyhnutné urýchlene vykonať?

Každý človek by si mal uvedomiť, že on sám sa má usilovať o vzornosť pri zmene myslenia; inak mu nič neosoží ak bude o vyššie uvedených skutočnostiach vedieť. Sám bude musieť trpieť rovnako.

Táto zmena však nemôže byť vynútená strachom o prežitie, ale všeobsiahlou túžbou po krajšom a ušľachtilejšom prežívaní.

Okrem toho je naliehavo nutné, aby každý človek začal hľadať sebe vlastným spôsobom cestu ako sprístupniť iným ľuďom poznatky o dôležitosti správneho myslenia vo vzťahu k prírodným katastrofám a zachovaniu života na Zemi. Ľudstvo bude toto poznanie nesmierne potrebovať, a s narastajúcim utrpením sa stane pre mnohých záchranným lanom pred najťažším utrpením. Toto poznanie bude mať väčšiu hodnotu než samotné peniaze.

Správna duchovná orientácia a dôvera človeka v Stvoriteľa, ktorá bude oslobodená od náboženského dogmatizmu, môže byť nenahraditeľným zdrojom odhodlania a vytrvalosti v úsilí o premenu ľudstva.

T.L. v spolupráci s M.Š. a redakciou www.pre-ludskost.sk